7.6 Prednáška

7.6.1 Všeobecné informácie k prednáške a jej metodológii

Prednášku používame, keď chceme podať študentom informácie. Celá látka je rozdelená do malých častí a prezentovaná postupne. V každej časti dostane študent otázky a postúpi do ďalšej časti, iba ak ich odpovie správne. Zlé odpovede sú penalizované – alebo je treba prečítať celý materiál ešte raz, alebo sa treba vrátiť viac dozadu, niekedy dokonca až na začiatok prednášky.

Časti prednášky sú nazývané strany. Ich dĺžka môže byť rozličná, ale obyčajne by nemali presiahnuť jednu obrazovku.

Strany, otázky, odpovede a spätná väzba

Prednáška sa skladá zo strán. Každá z nich normálne končí otázkou. Otázka môže byť ľahká alebo zložitá, závisí od účastníkov prednášky. Mala by priamo súvisieť s obsahom zobrazovanej strany.

Ku každej otázke je priradená množina odpovedí. Obyčajne je jedna z nich správna a zopár je nesprávnych. Takýto typ otázky je štandardný v module Prednáška. Počet odpovedí môže byť na každej strane rôzny. Niektoré strany môžu mať jednu správnu a tri nesprávne odpovede, iné sa môžu spytovať otázky s iba tromi či dvomi odpoveďami – napríklad áno/nie.

Maximálny počet odpovedí je ohraničený a nastavuje sa vo vlastnostiach prednášky. Avšak, toto maximum je flexibilné a dá sa hocikedy zmeniť. Určuje iba počet formulárov, ktoré sa majú na strane zobraziť pri úprave.

Okrem odpovedí zadávame aj spätnú väzbu pre každú odpoveď. Táto sa zjaví, keď si študent vyberie odpoveď a predtým, ako sa načíta nová stránka. (Slovo nová netreba chápať doslovne, pretože sa môže objaviť aj strana tá istá pri zlej odpovedi). Spätná väzba je obyčajne krátka, napr. správne či nesprávne môže byť dostatočné. Alebo sa dá vysvetliť, prečo bola odpoveď nesprávna. Ak sa nič nevyplní, použije sa štandardný výpis to je správna odpoveď alebo to je nesprávna odpoveď.

Ak nepotrebuje, učiteľ nemusí na konci strany zadávať otázku. V tom prípade sa študentom zjaví tlačidlo Pokračovať a dostanú sa na ďalšiu stránku.

Logické a navigačné poradie strán

To, ako sú strany usporiadané, závisí od materiálu, ktorý poskytujeme. Najčastejšie učiteľ prezentuje materiál spôsobom, ktorý je najjednoduchšie zrozumiteľný a logický. Toto poradie sa v prednáške volá logické poradie a takto sú aj strany ukázané učiteľovi. Vidí ich na jednej dlhej web stránke s prvou stranou hore.

Keď už prednáška obsahuje dve alebo viac strán, tieto sa dajú ľubovoľne presúvať, dajú sa k nim pridávať ďalšie na ľubovoľné miesto. Toto logické členenie strán je aj štandardným navigačným poradím, ktoré je prezentované študentovi. V ňom správna odpoveď posunie študenta na ďalšiu stranu a nesprávne odpovede mu ukážu opäť tú istú stranu a tú istú otázku. Toto štandardné navigačné poradie je zrejme v poriadku pre väčšinu prednášok. Avšak, je tiež možné zmeniť skoky asociované s odpoveďami, takže navigačné poradie môže byť aj komplikovanejšie.

Tieto skoky môžu byť rozdelené do dvoch skupín – relatívne a absolútne. Na začiatku. Relatívne skoky sú na začiatku nastavené na ďalšiu stránku v logickom poradí prednášky. Absolútne skoky sú určené zadaním nadpisu strany, na ktorú sa má prejsť. Takže prednáška môže mať cykly, podmienky a nelineárnu štruktúru.

Učiteľ si môže skontrolovať, ako funguje navigácia použitím tlačidla/odkazu Kontrola navigácie. Tlačidlo spustí prednášku na tej strane, odkaz ju spustí na prvej strane tak, ako by ju videl študent.

Jedným z použití nadštandardných skokov je dovoliť, aby otázka mala viac správnych odpovedí. Viac o tomto ďalej.

Odpovede

Obyčajne má každá otázka v prednáške jednu správnu odpoveď a viacero nesprávnych. Odpovede však nie sú označené ako dobré a zlé. Každá z nich zavedie čitateľa na iné miesto. Ak to bude tá istá strana ako predtým, študent si môže zvoliť inú odpoveď.

Definícia, čo je vpredu a čo vzadu, závisí od logického poradia strán. Toto vidí učiteľ ako zoznam strán od začiatku prednášky až po koniec. Ak strany nie sú v poriadku, existujú jednoduché prostriedky na ich zmenu.

Takže odpovede, ktoré skočia na ďalšiu stranu, sú podľa definície správne a tie, čo skočia na rovnakú stranu, sú nesprávne. Strana, ktorá má dve odpovede, ktoré skočia na ďalšiu stranu, má dve správne odpovede. Aj odpoveď, ktorá skočí na koniec prednášky, je správna. Koniec prednášky nie je fyzická strana, ale za poslednou fyzickou stranou. Na tomto mieste študent prednášku ukončí.

Odpoveď, ktorá dostane študenta na prvú stranu prednášky, je nesprávna. Otázka, ktorá preskočí dve strany dopredu, je správna. Odpoveď, ktorá sa vracia, je nesprávna.

Keď pridáme stranu, štandardne sú skoky nastavené nasledovne. Skok pre prvú odpoveď je nastavený na ďalšiu stranu. Ostatné skoky sú nastavené na rovnakú stranu. Takže, ak skoky nie sú zmenené, prvá odpoveď je správna a ostatné nesprávne. Samozrejme ale, ak toto nie je požadované chovanie, môže byť zmenené alebo predtým kým je strana pridaná alebo potom úpravou strany.

Keď už poznáme koncept správnych a nesprávnych odpovedí, môžeme hodnotiť činnosť študentov. Viď nižšie.

Hodnotenie

Vysvetlili sme si koncept správnych a nesprávnych odpovedí. Takže môžeme vytvoriť aj systém známok, ktoré študenti dostanú po ukončení prednášky. Aby to bolo čo najzrozumiteľnejšie, používame relatívne jednoduchý vzorec. Je to počet správnych odpovedí v pomere k počtu strán prečítaných. Alebo inými slovami je to počet správnych odpovedí delený počtom otázok. Toto číslo je potom prenásobené hodnotiacim parametrom prednášky.

Prednáška je hodnotená, keď sa študent dostane na jej koniec, t.j. správnou odpoveďou na poslednej strane.

Študent nemusí celú prednášku zvládnuť na jedno posedenie. Ak skončí niekde v strede, je to zapamätané a nabudúce môže pokračovať po strane, ktorú naposledy správne zodpovedal. Predchádzajúce pokusy sú zaznamenané a známka bude vypočítaná správne.

Treba si dať pozor na to, ako prednášku vytvoríme. Ak ju budeme hodnotiť, zmení sa v podstate na test. Študenti ale majú radi čo najlepšie skóre, a tak známky ich môžu motivovať, aby prednášku prešli viac ráz, aby získali magických 100%.

Hoci majú prednášky známky, nemali by byť zamieňané za zadania. Skôr by sme ich mali chápať ako nástroje formatívnych testov a známky z nich generované by normálne nemali byť chápané ako časť výslednej známky. Najjednoduchšie je známku z prednášky použiť pomocou dolného ohraničenia. Napríklad: mali by ste v priemere zvládnuť tieto prednášky minimálne na 80% predtým, ako urobíte tamto zadanie. Prednášky radšej používajme ako nástroj na získanie znalostí. Na ich testovanie použijeme iné činnosti.

Takže, na základe týchto argumentov, má prednáška aj možnosť ju znova absolvovať.

Opätovné štúdium prednášky

Ako bolo spomenuté vyššie, prednáška môže byť použitá ako formatívne zadanie, ktoré vyžaduje nejaké znalosti, ale zároveň študenta učí. Je preto prirodzené, že študentom môže byť ponúknutá možnosť prednášku znova prejsť a keďže je za ňu známka, mnohí študenti si ju budú chcieť zlepšiť.

Štandardne prednáška toto dovoľuje. Každý pokus je zapísaný a študent si môže prezrieť cez spravodajstvo o svojich aktivitách jej hodnotenie. Učiteľ pri nastavovaní prednášky môže určiť, či výsledná známka bude priemerov alebo najlepšou zo všetkých pokusov (štandardne je to priemer). Toto výsledné hodnotenie je ukázané v známkach.

Keď už raz študent dosiahol maximálnu známku, môže si prednášku skúšať aj ďalej, hoci v prípade najlepšej známky si už skóre nemôže zlepšiť. Tak si môže napríklad vyskúšať rozličné zlé cesty a aj tak sa zdokonaliť v problematike.

Vo výnimočných prípadoch si učiteľ nemusí želať, aby študenti absolvovali prednášku viackrát. V tomto prípade môžeme použiť prednášku ako test. Vtedy nastavíme opakovanie na Nie. Akonáhle je potom prednáška ukončená, nedá sa zopakovať. Ak však dokončená nie je, môže študent alebo začať, kde skončil, alebo od začiatku.

Vytváranie prednášky

Keď učiteľ vytvára prednášku, musí zadať text prvej strany a jej otázku s odpoveďami. Potom môže pridávať ďalšie strany alebo upravovať prvú stranu. Ak je strán viac, môže ich učiteľ aj presúvať či vymazávať.

Doporučuje sa, aby prednáška nepokrývala viac ako päť až desať strán. Ale samozrejme, predmet môže obsahovať rozličné množstvo prednášok. Modul nie je vhodný na dlhé prednášky, preto je zvyčajne lepšie ich rozdeliť na viacero menších. Linka na prednášku v hlavičke stránky ukazuje všetky prednášky v predmete, a tak poskytuje učiteľom a študentom zjednocujúce prostredie.

7.6.2 Nastavenia prednášky

Ak vytvárame novú prednášku, alebo aktualizujeme existujúcu, sú dostupné nasledovné nastavenia:

Meno
Názov prednášky, zobrazuje sa študentom na hlavnej stránke
Časový limit
Pri aktivácii nastaví časový limit, ktorý môže byť definovaný v sekundách, minútach, hodinách, dňoch, týždňoch. Ukáže študentom v bloku počítadlo a zapíše začiatok čítania prednášky do databázy. Po uplynutí zvoleného času je možné pokračovať v prednáške, ale ďalšie odpovede sa nezapočítavajú do hodnotenia. Čas sa porovnáva s databázou vždy vtedy, keď študent odpovie na otázku.
Otvorenie a uzavretie prednášky
Môžeme určiť čas, v ktorom bude prednáška dostupná. Pred a po tomto čase nebude prednáška dostupná.
Maximálny počet odpovedí
Táto hodnota udáva najväčší možný počet odpovedí, ktoré je možné zadať k ľubovoľnej otázke prednášky, pričom štandardne je 4.

Tiež to určuje maximálny počet vetiev, ktoré je možné použiť v rozvetveniach.

Hodnotu tohoto parametru je možné meniť kedykoľvek a platí len pre novo vytvorené stránky prednášky – na existujúce nemá žiaden účinok. Čím je práve nastavená hodnota nižšia, tým menej pamäte prednáška vyžaduje.

Cvičná prednáška
Hodnotenie tohto typu prednášky sa nezapočítava do celkovej známky predmetu.
Používateľské bodovanie
Každá otázka môže mať nastavenú svoju váhu v rámci celej prednášky (štandardne je každá otázka za jeden bod). Odpovede môžu byt pozitívne a aj negatívne hodnotené.
Maximálna známka
Maximálna bodová známka za prednášku. Ak nastavíme na 100, bude vyjadrovať percentuálnu úspešnosť študenta. Ak nastavíme na 0, prednáška nebude hodnotená a nezjaví sa vo výkaze známok.
Študent môže prejsť prednášku znovu
Študent môže prechádzať prednáškou viackrát, keď chceme, aby sa mohol k študijným materiálom vracať. Ak slúži prednáška skôr ako test, nezačiarkneme.
Spracovanie opakovaného prechodu
Ak je vybraná predošlá voľba, určuje, ako sa vypočítava celková známka. Dostupné sú priemer a maximálne hodnotenie zo všetkých pokusov.
Zobrazovať priebežné skóre
Zobrazenie priebežného hodnotenia počas prechádzania prednáškou.
Povoliť študentom neskoršiu revíziu
Pri ukončení prednášky dostane študent možnosť prechádzať prednáškou aj spätne a skontrolovať či meniť svoje odpovede.
Zobraziť tlačidlo pre opätovné hodnotenie
Ak je toto tlačidlo zobrazené, študent môže na jednu otázku odpovedať viackrát.
Maximálny počet pokusov
Koľkokrát môže študent odpovedať na jednu otázku. Ak ani raz neodpovie správne, posunie sa na ďalšiu stranu. Tak sa môže dostať aj cez otázku, s ktorou si nevie rady.
Udalosť po správnej odpovedi
K dispozícii sú nasledovné možnosti:
Normálne – nasleduj plán prednášky
Toto je zvyčajné nastavenie, študent sa presúva na ďalší študijný materiál.
Zobraziť nevidenú stránku
Stránky v tomto prípade fungujú ako karty. Študent uvidí stránku, ktorú ešte nevidel.
Zobraziť nezodpovedanú stránku
Stránky v tomto prípade fungujú ako karty. Študent uvidí alebo stránku, ktorú nevidel, alebo takú, ktorú nezodpovedal správne.
Zobraziť implicitnú reakciu
Implicitnou reakciou na (ne)správne zodpovedanie otázky je To je (ne)správna odpoveď. Ak zaškrtnuté, tento text sa zobrazuje.
Zobraziť ukazovateľ prechodu
Študent vidí, v ktorej časti prednášky sa už nachádza. Spoľahlivo to ukazuje iba pri lineárnej prednáške.
Zobraziť ľavé menu (a zobraziť iba vtedy, ak má skóre vyššie ako)
Zobrazí sa zoznam stránok s rozvetveniami. Študent však vidí menu iba vtedy, ak má z nej väčší počet bodov, ako je zvolený. To umožňuje učiteľovi prinútiť v prvom pokuse študenta na prejdenie celej prednášky. A v druhom pokuse už vidí aj menu, čo mu pomôže pri opakovaní.
Minimálny počet otázok
Počet otázok, ktoré musí študent zodpovedať a z ktorého sa vypočítava celkové hodnotenie prednášky. Ak je to nula, hodnotenie sa vypočíta z počtu odpovedaných otázok. Ak je to napríklad 10 a študent odpovie iba 7 otázok, získa hodnotenie 70%.
Počet stránok (kariet) na zobrazenie
Po dosiahnutí zvoleného počtu stránok prednáška končí. Toto nastavenie je vhodné pre kartové prednášky. Učiteľ nastaví, koľko kariet musí študent minimálne prejsť.
Prezentácia (výška, šírka a farba prezentácie)
Tieto nastavenia umožňujú zobraziť prednášku ako prezentáciu s danou šírkou, výškou a farbou. Ak by obsah stránky prekročil stanovenú šírku/výšku, zobrazí sa na okraji posuvník. Otázky normálne nie je vidieť, štandardne sú vidieť iba stránky a rozvetvenia. Tiež sú zobrazené tlačidlá Ďalší a Predchádzajúci. Ostatné tlačidlá sú v strede dole.
Odkaz na činnosť v kurze
Zobrazí sa zoznam aktivít v kurze. Vybraná aktivita bude zobrazená po ukončení prednášky.
Odkaz na súbor alebo web vo vyskakovacom okne
Na začiatku prednášky môžeme nechať prehrať MP3 súbor, krátke video, alebo uviesť informácie na web stránke. Na každej ďalšej stránke bude zobrazený odkaz na tento súbor.
Závisí na
Je možné nastaviť, aby sa dalo prednáškou prejsť iba, ak je prejdená iná prednáška. Pri tom ako kritérium môže byť vybrané strávený čas, známka, alebo ukončenie vybranej prednášky.

Modul prednáška zatiaľ nepodporuje podmienené aktivity, ako ostatné moduly, takže nie je možné nastaviť závislosti od iných modulov v kurze.

Viaceré z týchto nastavení je možné prestaviť pre určitého používateľa alebo skupinu. Takže môžu byť iné parametre dostupnosti, časového trvania, počtu pokusov a podobne.

7.6.3 Kartová prednáška

Prednáška môže byť použitá ako postupnosť kariet, ktoré sa študentovi ukážu v náhodnom poradí. Na každej karte je, ale nemusí byť nejaká informácia a otázka. Neexistuje začiatok ani koniec. Iba náhodná postupnosť kariet.

V module prednáška sú karty strany. Správna odpoveď prechádza na novú kartu, nesprávna ostáva na karte súčasnej.

Existujú dva podobné varianty kariet. Možnosť Zobraziť neprehliadnutú stránku nikdy neukáže jednu kartu dva razy (ani keď ju študent prvý raz neodpovie správne). Druhou možnosťou je Zobraziť nezodpovedanú stránku. Vtedy ukáže aj také, ktoré boli zodpovedané nesprávne.

Tento kartový variant môže byť nastavený tak, aby ukazoval iba určitý počet kariet. Ovplyvňuje to položka Počet kariet na zobrazenie v nastavení prednášky.

V takomto prípade je prednáška určitým ekvivalentom náhodného testu, rozdielom je iba, že na každej strane je iba jedna otázka.

7.6.4 Typy otázok dostupné v prednáške

V princípe môžeme používať skoro všetky typy otázok dostupné v testoch. Viac informácií v kapitole o otázkach.

7.6.5 Vetvenia a tabuľky vetvení

Ak prednáška poskytuje veľa informácií, je možné ju rozdeliť na kapitoly či sekcie. Tieto sa v prednáške volajú vetvy.

Tabuľky vetvenia sú obyčajné stránky, ktoré obsahujú odkazy na iné strany v prednáške. Často začína prednáška tabuľkou vetvenia, ktorá môže byť chápaná ako obsah. Každý odkaz v tejto tabuľke má dve zložky – opis a názov strany, kam sa odvoláva. Takáto tabuľka teda delí prednášku na viacero vetiev (sekcií), v ktorých strany sa venujú podobnej problematike.

Koniec vetvenia je obyčajne označený stránkou Konca vetvenia. Toto je špeciálna strana, ktorá dovedie študenta opäť do tabuľky vetvenia. Avšak, v prípade potreby môže byť presmerovaný inam.

V prednáške môže existovať viacero tabuliek vetvení. Preto ich nevoláme obsahmi.

Počet odkazov v tabuľke vetvení sa nastavuje možnosťou Maximálny počet odpovedí. Samozrejme, môže byť kedykoľvek zmenený.

Vždy je dôležité oznámiť študentovi, kedy prednáška končí. To docielime pridaním odkazu Koniec prednášky v hlavnej vetviacej tabuľke. Toto potom skočí na imaginárnu stránku na konci prednášky. V poslednej vetviacej tabuľke je to samozrejme pokračovanie na koniec prednášky, t.j. nepotrebujeme stránku Koniec vetvenia.

Keď prednáška zahrňuje jednu alebo viac vetiev, je rozumné nastaviť parameter Minimálny počet otázok na nejakú rozumnú hodnotu. Toto nastaví minimálny počet prejdených strán, ktorý je potrebný, ak má byť vypočítaná známka. Nestane sa potom, aby študent prešiel iba jednu vetvu prednášky a získal plný počet bodov.

Ďalej, ak existuje tabuľka vetvenia, študent má možnosť absolvovať rovnakú vetvu viackrát. Avšak, hodnotenie je vypočítané na základe počtu jedinečných otázok. Takže, opakované zodpovedanie tej istej otázky nemení výslednú známku. Dokonca, znižuje ju to, pretože sa zväčšuje počet strán v menovateli výpočtu známky. Študent dokonca vidí, koľko otázok zodpovedal správne, počet všetkých strán a aktuálne hodnotenie v každej vetve.

Odkaz na skok

Každá odpoveď (pre otázky) alebo každý opis (pre tabuľky vetvení) má odkaz na skok. Keď je vybraná odpoveď, je ukázaná odozva na ňu. Potom vidí študent odkaz na skok. Tento môže byť relatívny alebo absolútny. Relatívne skoky sú Táto stránka (znova vidieť túto istú) a Nasledovná stránka (ďalšia stránka v logickom poradí). Absolútny odkaz je vybraný určením jeho názvu.

Ak je strana v logickom poradí presunutá, relatívny odkaz bude ukazovať niekam inam. Absolútny stále na tú istú stranu.

Špeciálne skoky
Nevidená otázka v danej vetve
Vyberie náhodnú ešte nevidenú otázku medzi touto tabuľkou vetvenia a koncom vetvenia.
Náhodná otázka v danej vetve
Ako predtým, ale zle zodpovedaná otázka sa môže zopakovať (v prípade, že počet pokusov je väčší ako jeden).
Náhodná tabuľka vetvenia
Odskok na inú tabuľku vetvenia.

Vytvorenie tabuľky vetvenia

Najlepšie je vytvoriť tabuľku vetvenia až potom, ako boli vytvorené všetky normálne strany. Choďte do zobrazenia všetkých stránok. Potom nad každou z nich uvidíte odkaz: Pridať tabuľku s rozvetvením. Rozhodneme sa, kam ju chceme dať a klikneme na odkaz. Vyberieme jej meno a napíšeme zopár úvodných slov.

Potom zadáme meno každého odkazu a stránku, kam má smerovať.

7.6.6 Pridávanie strany s otázkami

Na pridanie otázky do prednášky ideme do zobrazenia všetkých stránok a klikneme na odkaz na existujúcou stranou: Pridať stránku určenú na otázky tu. Dostaneme sa na stránku, kde sa dajú vytvárať otázky.

Predtým, ako čokoľvek zadáme, si vyberieme typ otázky. Štandardným typom je viacero odpovedí, ale dá sa to meniť na iné: Áno/Nie, Krátka odpoveď, Numerická, Zodpovedajúca alebo Esej. Ak sa potrebujeme dozvedieť o danom type otázky viac, klikneme na otáznik vedľa nej. Ak sa rozhodneme na výberovú otázku, musíme aj určiť, či má byť s viacerými odpoveďami. Ak to bude krátka odpoveď, tak treba určiť, či bude citlivá na veľké/malé písmená.

Potom si zvolíme meno strany a jej obsah. Nakoniec na konci strany vyberieme otázku. V závislosti od otázky potom za mení typ odpovedí.

Po napísaní odpovedí a spätnej väzby definujeme odkazy z nich.

Vždy treba kliknúť na Pridať stranu s otázkou, aby bola strana uložená.

7.6.7 Zoskupenia

Zoskupenie reprezentuje množinu otázok, z ktorých môže byť vybraná jedna alebo viacero. Mali by byť ukončené stránkou Koniec zoskupenia (inak je ním chápaný koniec prednášky). Otázky v zoskupení sú náhodne vybrané možnosťou Náhodná otázka v zoskupení ktoré je skokom. Otázky v rámci zoskupenia môžu smerovať na jeho koniec, na inú nevidenú otázku, alebo na inú stranu niekde inde v prednáške. Toto nám pomôže pri vytváraní scenárov s náhodnými modulmi v rámci prednášky.

Použitie zoskupenia

Zoskupenie v prednáške funguje ako náhodný test. Ak máme napr. 6 otázok na šiestich stranách a budeme chcieť, aby študent absolvoval z nich iba 2, potom nám na to pomôže zoskupenie.

7.6.8 Prezeranie prednášky

To, čo vidí učiteľ na stránkach, závisí od toho, či má prednáška už nejaký obsah.

Keď prednáška nemá obsah
Pri vytváraní novej prednášky sa najprv treba rozhodnúť ohľadom nastavení prednášky. Tu sú kladené otázky, čo treba najprv začať robiť: importovať otázky, vložiť tabuľku vetvení, alebo pridať stránku s otázkou. Najlepšie je najprv vytvoriť otázky a potom tabuľku vetvení.
Ak už prednáška niečo obsahuje
Existujú tri spôsoby, akými učiteľ môže prezerať prednášku:
Všetky stránky
Toto vidíme po stlačení zodpovedajúceho tlačidla. Je to štandardný pohľad učiteľa. Ukazuje všetky strany a môže byť dosť obsiahly. Strany je vidno v logickom poradí. Medzi nimi je možné používať príkazy ako: importovať otázky, pridať zoskupenie, pridať tabuľku s rozvetvením, pridať stránku určenú na otázky. Správne odpovede v otázkach sú podčiarknuté.

Tip: Ak chceme vidieť iba nadpisy strán bez ich obsahu v logickom poradí, klikneme na odkaz Presunúť strany.

Navigačný pohľad
Je iným spôsobom náhľadu na prednášku. Vidíme to akoby zo študentskej perspektívy: stranu za stranou. Dostaneme sa sem tlačidlom Kontrolná otázka alebo odkazom Kontrola navigácie. Kontrola navigácie na začiatku je to, čo vidí študent na začiatku.

Tip: Ak si nastavíme v možnostiach prednášky zobraziť ľavé menu, potom ho uvidíme v navigačnom pohľade, inde nie.

Stromové zobrazenie
Takto je prednáška zobraziteľná, iba ak to bolo zapnuté v možnostiach.

Ukazuje štruktúru prednášky. Ďalej je vidno, ako sú rozdelené vetvenia – rozdielnymi farbami. V tomto zobrazení je možné upravovať, presúvať a odstraňovať strany.

7.6.9 Roly

Modul prednáška obsahuje nasledovné nastavenia, ktoré je možné zmeniť prostredníctvom systému rol: